
5 víťazných stratégií (5/5): Tri ocenenia denne
Naša myseľ je nastavená všímať si, čo chýba. Oceňovanie je vedomá prax všímať si, čo máme.
Skúste si spomenúť, čo vám partner za posledný týždeň urobil pekné. A potom, čo vám pokazil alebo zabudol. Druhý zoznam vám pravdepodobne naskočí rýchlejšie a bude dlhší. Nie preto, že by partner robil viac zlého než dobrého, ale preto, že naša myseľ je nastavená všímať si, čo chýba a čo nesedí. Dobré nám akosi splynie s pozadím.
Piata víťazná stratégia, oceňovanie, je vedomá protiváha tohto nastavenia. A je možno najjednoduchšia zo všetkých a zároveň tá, ktorú najčastejšie podceňujeme.
Najrozšírenejší omyl
Veríme, že netreba chváliť to, čo je samozrejmé. Že keď je niečo v poriadku, niet o čom hovoriť, a pozornosť si zaslúži až to, čo treba napraviť. Ocenenie si schovávame na výnimočné chvíle, na výročia a veľké gestá.
Problém je, že vzťah, v ktorom zaznieva len to, čo je zle, postupne vyschne. Partner, ktorý počuje výhradne kritiku a nikdy uznanie, stratí chuť aj dôveru. A my si pritom ani nevšimneme, koľko dobrého okolo nás každý deň je, lebo sme to prestali registrovať.
Čo sa deje v skutočnosti
Oceňovanie je vedomé, pravidelné a konkrétne všímanie si toho, čo na partnerovi a vo vzťahu máme. Dôležité sú všetky tri slová. Vedomé, lebo proti prirodzenému sklonu všímať si chyby treba ocenenie zámerne hľadať. Pravidelné, lebo jednorazová pochvala raz za rok nestačí: vzťah potrebuje uznanie tak ako rastlina vodu, teda priebežne. A konkrétne, lebo všeobecné „si dobrý" sa rozplynie, kým „páčilo sa mi, ako trpezlivo si dnes hovoril s našou dcérou" zasiahne presne.
S oceňovaním súvisí aj to, čo by sa dalo nazvať postojom vďačnosti. Nie je to nútený optimizmus ani prehliadanie problémov. Je to rozhodnutie všímať si popri tom, čo treba riešiť, aj to, čo je dobré. Tieto dve veci sa nevylučujú. Môžete s partnerom riešiť ťažkú tému a zároveň oceniť, že do toho rozhovoru vôbec išiel.
A napokon, oceňovanie nie je len o partnerovi. Patrí sem aj to, že si vážime samých seba, svoje úsilie a svoj vzťah ako celok, a že časť tej štedrosti vraciame aj svetu okolo. Vďačnosť, ktorú v sebe pestujeme, sa prirodzene prelieva do toho, ako sa správame k druhým.
Stojí za to pomenovať aj rozdiel medzi ocenením a pochlebovaním, lebo niektorých ľudí práve obava z neúprimnosti od oceňovania odrádza. Pochlebovanie je všeobecné, prehnané a často niečo sleduje: chce sa zapáčiť alebo niečo získať. Ocenenie je konkrétne, pravdivé a nič nepýta. Keď partnerovi poviem „si úžasný", je to milé, no prázdne. Keď mu poviem „všimla som si, ako trpezlivo si dnes vysvetľoval synovi tú úlohu, hoci si bol unavený", je to ocenenie, ktoré sedí. Práve konkrétnosť robí ocenenie dôveryhodným. A má ešte jeden účinok. To, čo na partnerovi pomenujeme a oceníme, má tendenciu rásť, lebo ľudia prirodzene robia viac toho, za čo sa cítia videní. Oceňovanie teda nie je len pekné gesto. Je to aj najjemnejší spôsob, ako vo vzťahu pestovať presne to, čoho si želáme mať viac.
Prečo nám to ide tak ťažko
Sklon všímať si skôr hrozby a nedostatky než to, čo je v poriadku, nie je chyba povahy. Je to staré nastavenie, ktoré kedysi pomáhalo prežiť, lebo všimnúť si nebezpečenstvo bolo dôležitejšie než vychutnať si pokoj. V dnešnom vzťahu nás však toto nastavenie oberá o radosť z toho, čo máme. Práve preto treba oceňovanie trénovať. Nie je to prirodzené, je to zručnosť.
Posun, ktorý môžete urobiť hneď
Začnite vedome hľadať, čo na partnerovi oceniť, tak ako ste zvyknutí hľadať, čo treba napraviť. Keď nájdete čo i len drobnosť, povedzte ju nahlas a konkrétne. Nečakajte na veľkú príležitosť. Práve tie každodenné, malé ocenenia menia atmosféru doma najviac.
Malý krok na tento týždeň
Vyskúšajte jednoduchú prax, ktorá sa osvedčila mnohým. Každý večer povedzte partnerovi tri veci, ktoré ste si na ňom či na dnešnom dni všimli a oceňujete. Môže to byť niečo aktuálne, „páčilo sa mi, ako si dnes zariadil tú vec", aj niečo trvalé, „mám rád, že sa na teba viem spoľahnúť". Ak je pre vás oceňovať nahlas zatiaľ ťažké, začnite tým, že si tie tri veci aspoň všimnete v duchu. Po týždni porovnajte, ktorý zo zoznamov z úvodu vám teraz naskakuje rýchlejšie.
Záver
Vráťme sa k tým dvom zoznamom z úvodu, k tomu, čo partner urobil pekné, a k tomu, čo pokazil. Ak vám ten druhý naskočil rýchlejšie, nie je to vaša chyba, je to staré nastavenie mysle. No to nastavenie sa dá vedome vyvážiť. Oceňovanie nie je pochlebovanie ani prehliadanie problémov. Je to každodenné rozhodnutie nestratiť zo zreteľa dobré, ktoré okolo nás je. A vzťah, v ktorom zaznieva uznanie, má z čoho čerpať aj vtedy, keď príde ťažšie obdobie.